LIETAJÚCI KUFOR


Kupcov syn "Io", keď strovil všetky otcove peniaze, dostal od svojho priateľa kufor, aby si doň všetko pobalil. Dobrá rada, lenže Io nemal nič,
a preto sadol do kufra sám. Bol to však čudný kufor. Len čo sa na ňom
stisla zámka, iónový prúd unikajúci dozadu, pohol kufrom dopredu.
Iónový prúd zanechával za sebou rôzne stopy - trajektórie, ktoré sa
vplyvom elektrických polí v atmosfére mohli meniť. Na začiatku pohybu
kufra zanechával iónový prúd trajektóriu - priamku. Z toho Io usúdil, že
kufor konal priamočiary pohyb. Po nazbieraní kladných iónov
z atmosféry sledoval Io trajektóriu - krivku a vedel, že kufor koná
krivočiarý pohyb. Zrazu sa kufor dostal do vzdušného prúdu a opisoval kružnicu. Konal otáčavý pohyb. Ak chcel opustiť atmosféru Zeme, musel siahnuť do zásobárne iónov. Tým zrýchlil pohyb svojho kufra natoľko, že kufor konal nerovnomerný pohyb - za ten istý čas prešiel väčšie dráhy.
Po spustení atmosféry ustálil rýchlosť kufra tak, že za ten istý čas prešiel rovnaké dráhy - konal rovnomerný pohyb . Kufor sa rovnomerným pohybom blížil k planéte - planéte princeznej "Li". Planéta mala aj svoju atmosféru.
Po šťastnom pristáti ho zasvätila Li do tajomstiev pôsobenia rôznych síl. Na kufor pripevnili balón naplnený héliom tak, že sa vznášal. V tomto okamžiku nastala rovnosť medzi vztlakovou a gravitačnou silou. Li s Io riešili náročné fyzikálne záhady i záhady života. Stali sa objaviteľmi vlastného života i nových svetov. Žiarila z nich hĺbka a jas hviezd, lebo objavili, že najbohatší je ten, kto je schopný dávať a nie získať.

   

AKO VČIELKA MAJA POMOHLA SVOJEJ KAMARÁTKE NEKTÁRKE

Slnečné lúče vylákali včielky z úľa von, aby nazbierali z lúčnych kvetov sladký nektár. Ako si tak lietali, zbadali pri včelej škole hojdačky. Zabudli
na nektár a zachcelo sa im pohojdať.
Jedna z nich, včielka Maja už sedela na hojdačke, no druhá Nektárka si
pri lete udrela krídielko o kovovú tyč. Z posledných síl si sadla na hojdačku, ale hojdačku nevládala rozkývať. Včielka Maja si spomenula na uja Čmeliaka, ktorý im na hodine fyziky povedal . "U telies rovnakej hmotnosti zavesených na rovnako dlhých nitiach , / spriahnuté mechanické kyvadlá /, nastáva prenos energie." Zaprela sa do hojdačky a rozkývala aj druhú hojdačku, na ktorej sedela včielka Nektárka. Pri hojdaní zabudla aj na boľavé krídelko, lebo stále viac bola rozhojdaná.
Keď slniečko zapadlo, pobrali sa domov i keď bez nektáru, ale múdrejšie
o poznanie pravdivosti Čmeliakových slov.

 

Martina Svoreňová

 

 




 
 
späť na OBSAH
www.amavetko.szm.sk