Janko Hraško akrobatom


Janko Hraško po rozlúčke so svojimi rodičmi sa rozhodol navštíviť
mestečko kolotočov a cirkusových atrakcií. Pri vstupe do mestečka ho zaujali hojdačky upevnené na lanách rovnakých dĺžok.

P1 : Janko Hraško zistil, že ak rozhojdá prvú hojdačku, postupne sa rozhojdá aj druhá rovnakej dĺžky.


a) mechanická väzba - b) magnetická väzba

Z1 : a / Na hojdačke si overil ako fungujú mechanicky spriahnuté kyvadlá. Keď prvá hojdačka kmitá maximálne, druhá hojdačka je takmer v kľude. Po určitej dobe si svoje úlohy vymieňajú. Okrem mechanickej väzby zažil náš akrobat aj magnetickú.
b / Z hojdačky skočil na jeden z feritov umiestnených na oceľovej tyči. Po rozkmitaní prvého feritu sa postupne rozkmital aj druhý. Magnerické pole každého feritu pôsobilo silovým účinkom na susedný ferit, čím vytvorilo väzbu.
P2 : Janko Hraško spozoroval pri hojdačke zavesené lano. Skočil na jeho voľný koniec a vytvoril kyvadlo.

Z2 : Rozkmital ho tak, že doba jedného kyvu trvala 1 sekundu
( sekundové kyvadlo ).
P3 : Chcel byť aj povrazolezcom na napnutom lane. Aby sa na lane udržal, musel zväčšiť svoju stabilitu znížením ťažiska. Urobil si vahadlo a na jeho konci upevnil dve plné vedrá s vodou.

Z3 : Janko Hraško sa stal výborným akrobatom vďaka svojim fyzikálnym vedomostiam.

   

BUBLINKA A ANTICYKLÓN


Počas temného oblačného dňa , ktorý bol černejší ako najtmavšia noc sa zrazu obloha rozjasnila neuveriteľnou krásou , tou najúžasnejšou žiarou.
Bola to žiara ako Slnko obrovská , ako Mesiac očarujúca. Zjavila sa tichšie ako svetelný lúč, lámajúci sa na kvapkách vody.
Guľatá žienka "Bublinka" pripomínala bublinku, ale v skutočnosti bola neviditeľnou vodnou parou pohybujúcou sa veľkou rýchlosťou. Jej krásne modré oči klipkajúce stále väčším kmitočtom sa sebavedome obzreli a v tom sa stretli s jasným, rýchlym a očarujúcim pohľadom mladíka vetríka ,"Anticyklóna". Ich pohľady sa stretli , pohyby zladneli. Anticyklónove oči boli neznáme, ale v srdci Bublinky pripomínali niečo dôverne známe. Jej srdce dovtedy tvrdé ako magnetovec zaplesalo. Bol to nový, úplne pohlcujúci cit.
Anticyklón si vytvoril cestičku až do jej najvzdialenejšieho kútika v srdci a svojou veternou silou umožnil spoločné stúpanie do väčších tajomných výšok. Bublinka sebavedome stúpala do miest s menším atmosferickým tlakom. V momente keď jej vnútorný tlak začal prevládať nad atmosferickým a nezdravé sebavedomie nad skromnosťou, praskla, praskla, ale nezanikla. Zmenila sa na kvapku vody, vďaka nižšej teplote atmosféry a vrátila sa do rieky.Anticyklón zosmutnel, zadíval sa na bezoblačnú oblohu zrakom meteorologickej lásky, ktorá zostala preňho večným prameňom poznania.

 
 
späť na OBSAH
www.amavetko.szm.sk