|
Janko
Hraško akrobatom
Janko Hraško po rozlúčke so svojimi rodičmi sa rozhodol navštíviť
mestečko kolotočov a cirkusových atrakcií. Pri vstupe do mestečka ho
zaujali hojdačky upevnené na lanách rovnakých dĺžok.
P1 : Janko Hraško
zistil, že ak rozhojdá prvú hojdačku, postupne sa rozhojdá aj druhá
rovnakej dĺžky.
a) mechanická väzba - b) magnetická väzba
Z1 : a / Na hojdačke
si overil ako fungujú mechanicky spriahnuté kyvadlá. Keď prvá hojdačka
kmitá maximálne, druhá hojdačka je takmer v kľude. Po určitej dobe si
svoje úlohy vymieňajú. Okrem mechanickej väzby zažil náš akrobat aj
magnetickú.
b / Z hojdačky skočil na jeden z feritov umiestnených na oceľovej tyči.
Po rozkmitaní prvého feritu sa postupne rozkmital aj druhý. Magnerické
pole každého feritu pôsobilo silovým účinkom na susedný ferit, čím vytvorilo
väzbu.
P2 : Janko Hraško spozoroval pri hojdačke zavesené lano. Skočil na jeho
voľný koniec a vytvoril kyvadlo.

Z2 : Rozkmital ho
tak, že doba jedného kyvu trvala 1 sekundu
( sekundové kyvadlo ).
P3 : Chcel
byť aj povrazolezcom na napnutom lane. Aby sa na lane udržal, musel
zväčšiť svoju stabilitu znížením ťažiska. Urobil si vahadlo a na jeho
konci upevnil dve plné vedrá s vodou.
Z3 : Janko Hraško sa stal výborným akrobatom vďaka svojim fyzikálnym
vedomostiam.
|
|
|
|
BUBLINKA
A ANTICYKLÓN
Počas temného oblačného dňa
, ktorý bol černejší ako najtmavšia noc sa zrazu obloha rozjasnila neuveriteľnou
krásou , tou najúžasnejšou žiarou.
Bola to žiara ako Slnko obrovská , ako Mesiac očarujúca. Zjavila sa
tichšie ako svetelný lúč, lámajúci sa na kvapkách vody.
Guľatá žienka "Bublinka" pripomínala bublinku, ale v skutočnosti
bola neviditeľnou vodnou parou pohybujúcou sa veľkou rýchlosťou. Jej
krásne modré oči klipkajúce stále väčším kmitočtom sa sebavedome obzreli
a v tom sa stretli s jasným, rýchlym a očarujúcim pohľadom mladíka vetríka
,"Anticyklóna". Ich pohľady sa stretli , pohyby zladneli.
Anticyklónove oči boli neznáme, ale v srdci Bublinky pripomínali niečo
dôverne známe. Jej srdce dovtedy tvrdé ako magnetovec zaplesalo. Bol
to nový, úplne pohlcujúci cit.
Anticyklón si vytvoril cestičku až do jej najvzdialenejšieho kútika
v srdci a svojou veternou silou umožnil spoločné stúpanie do väčších
tajomných výšok. Bublinka sebavedome stúpala do miest s menším atmosferickým
tlakom. V momente keď jej vnútorný tlak začal prevládať nad atmosferickým
a nezdravé sebavedomie nad skromnosťou, praskla, praskla, ale nezanikla.
Zmenila sa na kvapku vody, vďaka nižšej teplote atmosféry a vrátila
sa do rieky.Anticyklón zosmutnel, zadíval sa na bezoblačnú oblohu zrakom
meteorologickej lásky, ktorá zostala preňho večným prameňom poznania.
|
|